Poviedky

1.
"Lilian Evansová," vyhlásila vysoká profesorka, pôsobiaca trochu desivým dojmom.
Malé, červenovlasé dievčatko sa pomrvilo medzi šepkajúcimi spolužiakmi a po krátkom prekonávaní strachu pevným krokom zamierilo k onej profesorke.
Pri majestátnom tele ženy bola postavená malá drevená stolička, a v jej rukách bol starý ošúchaný klobúk.
Lily nevedela, čo bude nasledovať, no podvedome tušila, že ten klobúk v tom zohraje dôležitú úlohu.
"Prosím, posaďte sa," povedala profesorka a dievčatko prikývlo. Snažilo sa, aby na jej tvári nebol vidieť strach.
Posadila sa a očami kmitla cez sálu plnú detí. Tie staršie sedeli pri štyroch dlhých schodoch. Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav a Slizolin. Štyri fakulty pomenované podľa zakladateľov Rokfortu. Školy, z ktorej len pred pár týždňami prišlo oznámenie o prijatí. Bolo to čudné, vzhľadom na to, že sa na tú školu nehlásila, no bola nadšená. Trochu jej robila starosti jej sestra, Petúnia, no nakoniec sa predsa len rozhodla do Rokfortu ísť.
Keby si mala vybrať, rada by išla do Chrabromilu. Ale podľa slov profesorky im fakultu vyberie ten klobúk. Lily tak úplne nechápala, ako môže klobúk vybrať fakultu, ale len za cestu vlakom videla toľko čudných vecí, že si začala na kúzla zvykať.
Pocítila, ako jej na hlavu dopadla váha klobúka a napäto čakala, čo sa bude diať.
Profesorka trochu ustúpila, keď zrazu sa klobúk na jej hlave pohol a prehovoril.
Lily vystrašene nadskočila, no keď videla prekvapené tváre jej nových spolužiakov, donútil sa zachovať chladnú tvár. Veď predsa nie je strachopud, či hej?
"No, čože to tu máme... Prvý študent tohto roku a už taký talent... Je to jasné... CHRABROMIL!" skríkol klobúk a Lily padol kameň zo srdca. Zrazu sa to zdalo všetko jednoduché a ľahké.
Potešene sa postavila a zamierila ku stolu, kde študenti tlieskali najviac.
Pribehla k nemu, hneď jej urobili miesto na sedenie.
Všetci jej potešene podávali ruky a niektorí ju pobúchali po ramene. Cítila sa šťastná a voľná, cítila sa ako doma.
K jej stolu pribúdali stále nový študenti, keď zrazu sa ozvalo meno "James Potter."
Lily nevedela prečo, no pri počutí toho mena sa jemne zachvela.
Šum okolo nej jej nedovolil presne počuť slová klobúka, no jeho zvolanie "Chrabromil" jej preniklo do každej bunky v tele.
Chlapec radostne pribehol k jej stolu a prisadol si vedľa nej. Jeho oči boli čokoládovo hnedé a vlasy mal čierne ako uhol. Okuliare s guľatými sklami dopĺňali jeho tvár a žiarivý úsmev rozdával každému vo svojom okolí.
Natešene sa vítal s novými spolužiakmi a Lily ho celú doby zamyslene pozorovala.
"James Potter," povedal zrazu a ona videla, ako jej podával ruku.
"Lily Evansová," povedala trochu nervózne Lily, no James sa usmial a jej ruku pevne a upokojujúco stisol.
2.
"James Potter, okamžite mi ho vráť!" skríkla Lily rozohnene a nahnevane k nemu prikráčala.
"Čo za to?" usmial sa James škodoradostne.
"Nepoviem profesorke McGonagallovej, že ste sa v noci s Blackom vytratili na chodby."
"No a?" zdvihol Sirius obočie a prezrel si Evansovú.
"Aké no a? Je to porušenie školského poriadku. V pravidlách jasne stojí-"
"Že tu zamoruješ vzduch už pekne dlho, takže sa prosím ťa strať," povedal Sirius a premeral si ju pohrdlivým pohľadom.
Lily otvorila ústa od prekvapenia a nevedela, čo by mala povedať na svoju obhajobu.
"Ospravedlň sa jej, Tichošľap," povedal znenazdania zamračene James.
"Prečo? Už tri roky ma stále za niečo buzeruje," povedal dotknuto Sirius a pozrel na Lily vykoľajeným pohľadom.
"Nemôžeš byť taký hrubý, Sirius. Ospravedlň sa," povedal neústupne James a trval na svojom.
Sirius sa zamračil, no potom uvoľnil svaly na tvári a s povzdychom pozrel na Lily.
"Prepáč, bolo to odo mňa hrubé."
Lily prikývla, no nedokázala skryť šokovaný výraz.
James sa postavil a z habitu vytiahol jej prútik.
"Tak tu ho máš," povedal a usmial sa.
Lily prútik prekvapene prijala, no nedokázala nič povedať.
"Ja... Ďakujem. Za to, že si sa ma zastal," povedala nakoniec a venovala mu asi prvý úsmev, od kedy ho lepšie pozná. James natešene prikývol a už iba sledoval, ako mizne na schodoch do izieb.
"Čo to bolo?" spýtal sa vykoľajene Sirius a pozrel na svojho kamaráta.
James sa iba uličnícky usmial a prstom ukázal na schody do izieb.
"Aaaaa!" ozval sa dievčenský výkrik a hneď na to buchot dievčenských nôh. Lily zbehla schody. Bola celá mokrá a v ruke držala niečo, čo bolo pred vybuchnutím prútikom.
"Ty jeden idiot!" skríkla jeho smerom, no potom utekala do umyvární.
3.
"Ideš?" spýtala sa plavovláska a pozrela na svoju priateľku. Lily posledný krát pozrela do zrkadla, usmiala sa na svoj odraz a pripojila sa k svojej kamarátke.
"Je to iba metlobalový zápas, na čo sa tak chystáš?" spýtala sa blondína.
"Neviem o čom hovoríš, Sam. Idem ako vždy."
"Jasné, jasné..."
"Prečo sa tak potulne usmievaš, Samantha Medisonová? Tvoj úsmev sa mi vôbec nepáči."
"Bojíš sa, že som prekukla tú tvoju chladnú masku?"
Lily sa zamračila a pozrela na svoju priateľku.
"O čom hovoríš?"
"Vlastne o ničom. Ibaže dnes hrá Chrabromil a Bifľomor. A kapitánom Chrabromilského družstva je James-"
"Ak znovu narážaš na to, že sa mi páči Potter, varujem ťa. Dnes na to nemám náladu."
"Žeby nervy?"
"Nervy? Prečo by som asi tak mala mať nervy?"
"No, je to posledný zápas, ktorý rozhodne o sezóne. Štvrtý ročník, naše družstvo je v skvelej forme..."
"Prečo by mi na tom malo záležať?"
"Záleží na tom Jamesovi."
"Sam, neštvi ma! Potter sa mi nepáči!" skríkla Lily a zastavila sa. Boli v póli cesty a boli obklopené inými študentmi, ktorý po tomto Lilynom výkriku zastavili a udivene na ňu pozreli.
"To ma deprimuje, Evansová," ozvalo sa pobavene spoza jej chrbta.
Pri počutí toho hlasu jej poskočilo srdce a ona celkom sčervenala.
"Myslel som, že medzi nami naozaj niečo je. A ty mi zlomíš srdce zrovna pred posledným zápasom sezóny," Lily z jeho hlasu počula predstieraný smútok, no ostatným to asi nedošlo a hodili po nej opovrhujúce pohľady.
Lily sa nahnevane otočila k Jamesovi.
"Mohol by si mi prestať ničiť život?" spýtala sa výhražným šeptom.
"Ale no tak, vieš že ťa zbožňujem," šepol James hravo a žmurkol na ňu, no potom sa otočil a ponáhľal sa do šatne.
4.
"A spestrením tohto ročného bálu je, že partnerov si budú dámy losovať z čarovného pohára," dokončil riaditeľ a dievčenské osadenstvo školy po sebe šokovane pozrelo.
"Čože?" ozývalo sa zo všetkých strán.
Chlapčenské osadenstvo to bralo z nadhľadom. Až na pár výnimiek.
"To nie je fér," ozval sa James mrzuto.
"To mi hovor. Určite si ma vylosuje nejaká šereda," pridal sa frflajúc Sirius.
James pozrel po Lily, ktorá sústredene hľadela do svojho taniera. Na jej tvári pohrával zamyslený výraz a on sa snažil prísť na to, čo sa jej honí hlavou.
"Ty máš problémy, Tichošľap," zamrmlal.
"Losovať sa bude po večeri," ohlásila profesorka McGonagallová a večera sa začala.
Lily pristúpila k veľkému čarovnému poháru. Bol žltohnedej farby a vyzeral celkom obyčajne, no bol plný malých pergamenov s menami Rokfortských chlapcov.
Väčšina dievčat už toho svojho mala vybraného, no jej to bolo celkom jedno.
Pristúpila ku klobúku a apaticky vytiahla jeden papierik.
Bez toho, aby ho roztvorila už tam, ako to urobili niektoré dievčatá a potom robili srdcervúce, či naopak prehnane nadšené scény, sa pobrala späť na miesto ku stolu.
Na konci losovania sa postavil riaditeľ.
"Dievčatá, teraz máte možnosť svojich partnerov oboznámiť s výsledkami losovania."
Lily siahla do vrecka a vytiahla papierik. No ešte ho neotvorila, najskôr pohľadom prebehla po sále.
Niektoré páry sa tvorili radostne, niektoré priam žalostne.
Sirius Black, Remus Lupin ani James Potter ešte svoje partnerky nemali.
Lily papierik pomaly začala roztvárať, keď zrazu sa vedľa nej na lavicu hodila Sam.
"Povedz, že Zem bude zničená v nastávajúcich okamihoch."
"Čože?"
"Prosím, povedz to," povedala zúfalo Sam a pozrela na svoju priateľku.
Lily sa usmiala.
"Nemôže to byť až také zlé."
"Mám Blacka," povedala Sam a zaplakala.
Lily sa rozosmiala.
"Celkom paradox, vzhľadom k tomu, že si jediné dievča na škole, ktoré Blacka neznáša," povedala pobavene Lily.
Samantha po nej zamračene pozrela.
"Koho máš ty, keď si taká veselá?"
Lily sa nadýchla a roztvorila papierik.
Ruky sa jej roztriasli a papierik jej vypadol.
Pohľad šokovane zdvihla od svojich rúk a zabodla ho do Pottera.
Ten práve vtedy zdvihol zamračený pohľad a pozrel jej do tváre. Potom očami skočil na lístok, ktorý ležal na stole pred ňou a znova na jej zhrozenú tvár.
Sálou sa ozvalo natešené zavýskanie a Jamesom výkrik: "Áno!!!"
5.
"Už som ti povedal, že vyzeráš úžasne?" šepol James a tváril sa, že tancuje.
Lily sa zamračila.
"Hovoríš to už päťdesiaty raz a prestáva ma to baviť."
"Ale no tak, Evansová, nikomu nevadia komplimenty."
"Keď ich hovoríš stále dokola a bez fantázie, tak áno."
"Nie si ty trochu náročná?" spýtal sa James a odtiahol sa.
Lily sa usmiala, zdvihla sa na špičky a jemne ho pobozkala.
"Za prvé, to si vedel, keď sme sa dali dokopy, a za druhé- už mi nevrav Evansová."
"Prepáč láska," usmial sa James a znova ju pobozkal.
Zrazu sa pri nich objavil iný tancujúci pár. Boli to Sirius so Sam.
"No vy dvaja, objímate sa tu ako doma. To by do vás nikto nepovedal," usmial sa Sirius.
"Veď ešte pred dvomi rokmi, keď mal byť ten losovací ples, si sa tvárila ako na pohreb."
"A čuduješ sa? Ísť na ples s Potterom, taká hrôza!"
"Hej, nevyzeráš, že by ti to vadilo," ohradil sa James.
Lily sa rozosmiala.
"Možno je to tým, že je koniec posledného roka a toto je posledná šanca ako ťa potupiť."
"Potupiť?"
"Za všetky tie žartíky."
"Ale to len z lásky k tebe."
"Ja náklonnosť prejavujem trochu inak."
"Každý máme svoj spôsob," zapojil sa Sirius a pozrel po Sam, nenápadne žmurknúc.
"Áno, to je pravda," povedala Sam a venovala Siriovi žiarivý úsmev.
"Ty napríklad prehlasuješ, že ma nenávidíš."
"Myslela som, že keď to budem často opakovať, bude to pravda."
"A prečo si ma chcela nenávidieť?" spýtal sa zarazene James.
"Bolo by to tak ľahšie."
Lily sklonila pohľad, aby zakryla strach, ktorý mala v očiach.
"Čo sa deje?" spýtal sa James a jemne zdvihol jej bradu.
"Nič... Len... Nič," povedala Lily a snažila sa usmiať. James sa k nej sklonil a jemne ju pobozkal.
"Nemusíš sa ničoho báť. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo."
6.
"Lily Evansová, vezmeš si ma?" spýtal sa James a potom nahodil úškľabok.
"Bože, znie to strašne," ozval sa jeho priateľ, rozvalený v kresle.
"Vyzerám hlúpo?" spýtal sa James a postavil sa. Nervózne začal chodiť po izbe.
"Keď predo mnou kľačíš na kolene a piaty raz sa ma pýtaš na to isté? Nerád ti to hovorím, ale naša známosť je čisto priateľská."
"Tichošľap, skonči to. Nechápeš, že sa chystám urobiť najdôležitejší krok vo svojom živote?"
Sirius pozrel do Jamesovej utrápenej tváre. Nakoniec sa nad ním zľutoval a posadil sa.
"Pri Merlinových pätách, sadaj a počúvaj majstra. Takže, síce to pre ňu bude naozaj dôležité a ty to nesmieš pokaziť, nakoniec to aj tak skončí tak, že sa vezmete."
James sa zatváril panicky.
"Tak to si mi pomohol."
"Ale no tak, kamarát. Proste to na ňu vybaľ. Bude tak mimo, že jej bude smrteľne jedno, či pri tom budeš stáť na hlave alebo stepovať, jasné?"
"Myslíš, že mám stepovať?"
"Ty si sa stratil. Si mimo," rozhodil rukami Sirius a beznádejne sa oprel.
"A nie je to rýchle? Bývame spolu iba pár mesiacov..."
"Nerieš, pýtaj sa. Napríklad ju pozvi na večeru a-"
"Sirius, ty si u nás?" spýtala sa zrazu Lily, ktorá vošla do miestnosti.
James k nej pribehol a elegantne pokľakol. V ruke sa mu zableskla krabička.
"Lilian Evansová, vezmeš si ma?" spýtal sa nízko položeným tónom.
Sirius pretiahol tvár.
"Tým "vybaľ to na ňu" som nemyslel presne toto..."
Bol však prerušený Lilyným zvučným smiechom.
"Áno!" skríkla a hodila sa Jamesovi okolo krku.
"Tak ja sa vrátim neskôr," povedal nenápadne Sirius a vytratil sa.
7.
"Myslíš, že to je to tá správna chvíľa?" spýtala sa Lily a nervózne si mädlila ruky.
"Ale no tak, na oznámenie takejto noviny sa chvíľa nevyberá. Proste to povieš a koniec."
"Chcem aby to bolo perfektné," povedala Lily piskľavým hlasom.
Sam sa pozrela von na osvetlené nočné mesto.
"Vieš čo? Uvar mu večeru a pri nej mu to povedz."
"Klišé..."
"Dočerta, Lilian Potterová, snáď sa nebojíš jeho reakcie?!" skríkla Sam.
"Samozrejme že nie... Možno trošku..."
"Ak zareaguje zle, môže čakať výprask. Nie len odo mňa, ale aj od Tichošľapa. Máš našu plnú podporu."
"Tichošľap pôjde za krstného otca," vypadlo zrazu z Lily.
"Čože?" spýtala sa bez dychu Sam.
"Neviem si predstaviť, akoby som posledné mesiace a hlave teraz... Neviem ako by som to zvládla bez neho a samozrejme bez teba. A ty budeš krstná!"
"Nemal by o tom vedieť najskôr ocko?"
"Poviem to Jamesovi ešte dnes-"
"Čo mi chceš povedať?"
"Že už odchádzam," povedala zrazu Sam, objala Lily a vyparila sa. Doslova.
Lily ostala oparene stáť medzi dverami a pozerala na svojho manžela. Naklonil hlavu do boku, potom sa na ňu usmial a prikročil k nej.
"Ty si mi tak chýbala, láska... Nevieš si predstaviť, aký to bol náročný deň..." šepkal medzi bozkami, ktoré dopadali na jej tvár ako pierka.
"James, musím ti niečo povedať," ozvala sa nervóznym hlasom.
Odtiahol sa od nej na vzdialenosť rúk a zapozeral sa jej do tváre.
"Deje sa niečo?" jeho hlas znel vykoľajene.
"Vlastne, áno, je tu niečo..."
"Je všetko v poriadku? Najskôr povedz, že je všetko v poriadku."
"No, ide o to, že už dlhšiu doby mi nie je dobre a dnes som bola u lekára a on-"
"Panebože, ty si chorá! Preboha, zlatko, čo ti je? Je to vážne? Dostaneš sa z toho? Bože, to nie je možné. Čo presne ti-"
"Som tehotná," zamrmlala, no pochybovala, že ju cez paniku, ktorá mu bzučala v ušiach, vôbec počul.
"Dostaneš sa z toho, určite sa z toho dostaneš..." mrmlal jej hysterický manžel a chodil po izbe.
"Áno, o takých sedem mesiacov by som sa z toho mala dostať," povedala so zdvihnutým obočím.
Zastavil sa a pozrel na ňu ako na blázna.
"Čo?"
"Ty si ma nepočúval, však?" spýtala sa urazene.
"Ja... O sedem mesiacov? Nechápem."
"Niekedy vieš byť neuveriteľne pribrzdený, miláčik," pokrútila hlavou, prišla k nemu a vzala ho za ruku.
"Čakám dieťa, James Potter. Rozumieš tomu konečne? Nezomieram na žiadnu exotickú chorobu, iba sa chystám urobiť ťa otcom."
To, ako Jamesovi padla sánka až na zem, bol pohľad pre bohov.
8.
"Idem ho uložiť do postieľky... Však miláčik, no áno... Ty si môj silný chlapček, si, však? Jedného dňa budeš pekný a citlivý-"
"Ale no tak, nerob z môjho prvorodeného syna babu. Pekný bude, veď je po otcovi, ale bude hlavne silný, zábavný a šikovný. A so ženami mu to pôjde," zazubil sa James a jemne štuchol do svojho ledva ročného syna.
"Znova po otcovi?" spýtala sa pobavene so zdvihnutým obočím Lily.
"Ako inak," vypol hruď James, no potom si všimol manželkin prepaľujúci pohľad.
"A bude inteligentný po mame," zamrmlal a afektovane sa usmial.
Lily pokrútila hlavou, keď zrazu sa napla.
"Nepočul si z vonku niečo?" spýtala sa a jej pohľad smeroval z okna.
James sa postavil a pozrel z okna, nevidiac vôbec nič okrem šuchotajúcich stromov.
Potom sa otočil k manželke.
"To bol iba vietor, miláčik. Neboj sa, nikto nevie kde sme, iba naši priatelia a tí by to v živote neprezradili."
Jeho hlas bol pevný a upokojujúci. Verila mu, ako vždy. Ak to povedal on, bola to pravda.
Uvoľnene sa usmiala, no pritisla si Harryho bližšie k sebe.
"No, je neskoro, tak ho už idem uložiť."
James sa usmial, no skôr ako vyšla z miestnosti, pribehol k nej.
Oboch ich jemne objal.
"Ľúbim vás. Oboch. Ste pre mňa všetkým," šepol do vlasov svojej ženy. Potom dal synovi láskyplný bozk na čelo, ženu jemne pobozkal na ústa a odtiahol sa s upokojujúcim úsmevom.
"Vždy som ťa milovala, James Potter. A teraz idem uložiť naše geniálne dieťa, ktoré je úplne po tebe."
James sa zazubil a znova sa posadil na gauč. Jeho žena sa stratila na schodoch, no počul, ako potichu spieva.
Uvoľnil sa, zaklonil hlavu dozadu a zavrel oči.
Zrazu však začul nejaký šuchot. Zdvihol hlavu a poobzeral sa po izbe. Nebol v nej sám a i keď dotyčného nevidel, telom mu prebehol záchvev zimy.
Vedel, že prútik pri sebe nemá. Postavil sa, pred očami mal iba tvár svojej ženy a syna.
Pred ním sa ocitla tmavá, zahalená postava. Najväčšmi si však všímal prútika v jeho ruke.
"Avada Kedavra," ozvalo sa z krutých, šialených úst. Miestnosť ožiaril zelený lúč svetla a James pocítil, krátku, neopísateľnú bolesť.
Obklopila ho tma, no posledné, čo videl, bol úsmev na perách svojej ženy a zelené oči ich výnimočného syna.

 "Máš na mňa sekundu čas?" pribehol k nej James. "Naozaj nebudem otravovať dlho."

"Tak vysyp čo chceš a odpáľ," povedala s úškrnom.

"Evansová," James hovoril tak nadšene, až čakala kedy začne poskakovať na mieste. "Dnes je prvý apríl."

"Ďakujem, že si ma prišiel vystríhať."

"Vymyslel som super plán!" pokračoval. "Nachytáme všetkých. Celú triedu. Sirius sa zblázni. Zabije ma, lebo to bude jediný prvoaprílový žart na ktorý nepríde!"

Lily sa už pri tej predstave začala smiať. Prejsť cez rozum Siriusovi by sa jej páčilo. "O čo ide?"

"Budeme spolu chodiť."

"Tak dobre," usmiala sa.

"Súhlasíš?" rozosmial sa.

Úsmev z jej tváre zmizol tak rýchlo, až mal dojem, že si ho len predstavoval. "Nie. Prvý apríl."

"Evansová..." postrapatil si vlasy. "Len dnes. Dve hodiny a dám ti pokoj. Siriusa porazí. Prisahám, že ho porazí."

"Veľmi dobre viem o čo ti ide, Potter."

"Jasné, že to vieš, práve som ti to povedal. Chcem aby si so mnou chodila jeden mizerný deň!"

"Je to hlúposť."

"Nie je."

"Nebudem s tebou o tom diskutovať. Nie. A teraz vypadni."

James si sklamane vzdychol. "Poď, máme dejiny, môžeme ísť spolu."

"Fajn, ale udržuj vzdialenosť na dĺžku ruky."

"Takto?" spýtal sa teatrálne, objal ju okolo pásu a pobozkal na líce.

"Prestaň, Potter!" snažila sa ho odtlačiť.

"No iste. Pustím ťa a ty ma na celú chodbu vysmeješ, že to bol prvý apríl. Pridobre ťa poznám, Evansová," podpichoval ju a čím viac sa bránila, tým silnejšie ju k sebe pripútaval.

Bojovali spolu hodnú chvíľ, kým sa Lily nepodarilo neuskočiť nabok s výkrikom: "Pozor! Zloduch!"

James sa rýchlo obzrel, ale ducha nevidel. "Hahaha, Evansová, vážne som ti to skoro - "

Nedopovedal, pretože na hlave mu pristálo celé vajce, rozpľasklo sa a teraz pomaly stekalo po jeho vlasoch dolu. "Zloduch!" zavrčal utierajúc si čelo. Duch sa však už so škrekľavým smiechom ponáhľal preč.

"Ja som ťa varovala," posmešne podotkla Lily, nechala ho tam takého, aký bol a odišla do triedy.

Profesor Binns sa zjavil v triede akosi priskoro. Obzrela sa na Siriusa, ktorý sa o niečom potichu zhováral s Nancy. James si sadol za nich a stále vyzeral akosi nespokojne. Asi to bolo tým vajcom na hlave.

Nie. Nestojí jej za to, aby ju Potter mohol celý deň obšmatávať a bozkávať. A ona si bola istá, že by si nenechal ujsť príležitosť.

"... mierová zmluva bola podpísaná na konferencii v Bruggách..."

Počúvala zamyslene, keď sa pristihla ako sa hlúpo uškŕňa. Čo je? To ju tak rozveselila predstava, že by s Jamesom zo všetkých urobili bláznov? Začalo jej trhať kútikmi úst. Mala pocit, že ju šteklí celé telo. Začala sa ošívať, no najviac sa obávala, že vybuchne do hlasného smiechu. Zakryla si ústa rukou, aby stlmila zvuky, ktoré z nej začali pomaly vychádzať. Čo sa, dočerta, deje?!

"Lily, si v poriadku?" spýtala sa jej priateľka s úškrnom.

Pokrútila hlavou a podarilo sa jej dostať zo seba slabé. "Prepáč, ja..."

Opäť sa rozosmiala a na dôvažok sa musela chytiť za brucho, ktoré mu neskutočne šteklilo. Buchla si hlavu o lavicu a v tej chvíli už smiech neudržala. Rozosmiala sa na celé kolo.

Profesor Binns prerušil prednášku a pozrel na ňu celkom začudovane. Bol to prvý raz čo prerušil svoj monotónny výklad.

"Pre - prepáčte!" rehotala sa Lily, až jej tiekli slzy. Pomaly jej to začínalo dochádzať. Toto nie je normálne. Určite sa to nedeje len tak.

"Čo je smiešne na konferencii ministrov v Bruggách?" spýtal sa profesor Binns urazene.

"Nič," rehotala sa ďalej. "To je len... to je len..."

"Aký jeleň?" spýtal sa James, na čo sa Sirius rozrehotal takmer viac ako Lily.

"Slečna," mračil sa profesor prísne. "Ak nemienite prestať, opustite triedu."

"Čo sa deje?" dožadovala sa Lilina spolusediaca odpovede, hoci sama sa už uškŕňala ako slniečko.

A vtom to prestalo. Rovnako rýchlo ako šteklenie prišlo, tak aj zmizlo. Lily sa naposledy slabo zachichotala a prehrabla si vlasy rukou. Všetci ju pobavene sledovali. Nepotrebovala ani zrkadlo na to, aby zistila, že sa červená ako paprika. "Môžeme pokračovať," vyzvala profesora dôstojne, akoby sa nič nebolo stalo.

"Čo to bolo?" zašepkala Gloria.

"Štekliace zaklínadlo," zavrčala, zviezla sa hlbšie pod lavicu a zakryla si tvár rukou. Taká hanba. "Určite to bol Black. Tie jeho debilné detinské vtipy!"

"Tak mu to nejako oplať a budete si kvit," navrhla.

Lily prevrátila oči k stropu. "Toto nie je prvoaprílový žart. Toto je podrazácke, lebo som sa nemala ako brániť. Prvý apríl je o tom, že niekoho presvedčíš o nejakej hovadinke. Urobíš z neho blázna. Nie, že mu podkopneš nohy uprostred chodby. To je kruté."

"Ako myslíš. To bol len návrh," pousmiala sa Gloria a zmĺkla. Hlas profesora Binnsa sa dal veľmi ľahko odfiltrovať a tak Lily nepočúvala. Ticho premýšľala.

"Potter. Fajn, ale!" zatiahla ho za rukáv a obozretne sa obzrela na Siriusa, ktorý sa nahlas zabával so spolužiačkami. "Žiadne prehnané prejavy lásky."

"Čože?"

"To. Veď vieš." Pobozkala ho na líce tak, aby to zazrel Sirius a rýchlo odkráčala.

"Čo to bolo?" vypliešťal Sirius oči.

"Nič," zahováral James. Musel uznať, že Lily to vymyslela dokonale. Akoby sa nedali dokopy dnes. Akoby to tajili dlhšie. Ale práve dnes "na to Sirius náhodou príde". James sa uškrnul. "Deje sa niečo, Sirius?"

"Ona ťa pobozkala."

"Kto?"

"Lily predsa!"

"Zbláznil si sa?" krútil James hlavou. "O tom by som snáď niečo vedel."

"Nerob zo mňa idiota, Paroháč. Videl som to!"

James súcitne pokyvkal hlavou. "Ja viem, Sirius. Aj mne sa často sníva o tom, že ma Lily pobozká. Asi by som sa s ňou mal o tom vážne pozhovárať."

"Remus!" zavolal Sirius na kamaráta. "Ty si to videl. Však si to videl. Evansová ho práve pobozkala na líce!"

"Koho?"

"Jamesa predsa!"

"Lily? Jamesa? To ťažko Sirius. Nepoužil na teba niekto mätúce kúzlo? Len tak, ako prvoaprílový žart?"

"Ukáž," James ho chytil za bradu a otočil mu tvár proti svetlu, aby si ho mohol pozrieť znaleckým pohľadom. "Naozaj vyzerá trochu nesvoj. Poď, Tichošľap, prejdeme a trochu po čerstvom vzduchu, to ti urobí dobre."

Posunul kamaráta k východu. Remus sa ospravedlnil s tým, že sa ide trochu najesť a nechal ich osamote.

James to okamžite využil. "Nevieš držať jazyk za zubami?" osopil sa na Siriusa. "Evansová nechce aby o našom vzťahu niekto vedel! Áno, pobozkala ma, ale tak, aby si to nikto nevšimol! A ty ako úplný blázon to začneš vykrikovať na celú chodbu."

"Ja som to vedel!" potešil sa Sirius. Potom sa však zatváril podozrievavo. "Takže spolu chodíte?"

"Už pár dní," priznal James s úškrnom. "Nechcela to nikomu povedať. Vieš, školské klebety a keby nám to náhodou nevyšlo..."

"Neverím ti."

"To je dobre, aspoň to nebudeš roznášať ďalej," potľapkal ho po pleci. "Máš pravdu, Tichošľap, je to len hlúpy žart. Prvý apríl. Odhalil si ma."

Zrýchlil a zanechal Siriusa za sebou. Obaja sa víťazoslávne uškŕňali.

"Nancy," pripliechnil sa k nej Sirius s tajnostkárskym výrazom na tvári. "Mám novinku. Ale pššt, je to tajné."

Pousmiala sa. Už od rána bola pripravená na nejaký Siriusov hlúpy žart. "O čo ide?"

"Lily a James sú spolu," zašepkal.

"Samozrejme, že sú, ty si o tom nevedel?" povedala ironicky. Chcela, aby Sirius videl ako ľahko prekukla jeho výmysel. Napokon, takú hlúposť môže vymyslieť len on!

Sirius sa však prekvapene pousmial. "Odkiaľ to vieš? Povedala ti to Lily? James vravel, že si to chcú nechať chvíľu pre seba."

"Nie, Sirius, to je ženská intuícia," odvetila pobavene.

"Nikomu to nehovor," požiadal ju. "Sľúbil som Jamesovi, že to je u mňa v bezpečí."

"Ale prosím ťa, všetci o tom vedia," uškŕňala sa stále presvedčená o tom, že obaja len žartujú. On však zobral vážne každé jej slovo.

"Naozaj?"

"Jasné. Nie sú zase až takí nenápadní," prehodila si vlasy cez plece. "Remus, však vieš o Jamesovi a Lily?"

Remus sa uškrnul. Okamžite si spomenul na dejiny mágie a Jamesovo štekliace zaklínadlo. "Viem, všetci to vedia."

"Vidíš?"

Sirius prikývol. "Len ja sa to musím dozvedieť ako posledný. Došľaka. Musím sa nejako Jamesovi vypomstiť. Nancy, vymyslime niečo."

Chvíľu sa mračil na vidličku na stole, potom sa mu tvár rozjasnila. Usmial sa ako slniečko a vyskočil zo stoličky. "Musíš mi pomôcť, Nan! Poď. Rýchlo. Poď!"

"Lily Evansová," Gloria sa jej vrhla okolo krku a rozosmiala sa. "Prečo si mi to o Jamesovi nepovedala?"

"Čo?" zatvárila sa Lily, akoby nevedela o čom Gloria hovorí.

"Oh, netvár sa, že o tom nikto nevie! James... prečo si mi to nepovedala?"

"Neviem načo by ti to mala hovoriť," zapojil sa Remus do rozhovoru. "Je to úplne nepodstatná záležitosť. Akoby nebolo jedno či to je James, Sirius alebo ja."

"Ako môžeš niečo také povedať, Remus!" zahriakla ho Gloria. "Nepočúvaj ho, Lily, on len žiarli."

"Na čo by som mal žiarliť?" mračil sa Remus. Uvrhnúť na niekoho štekliace zaklínadlo, čo je na tom také úžasné? Naozaj prestával dievčatám rozumieť! "Nie je na tom nič, čo by som nezvládol."

"Naozaj? Ja by som povedala, že na to jednoducho nemáš odvahu," podpichovala Gloria.

Remus sa zasmial. "To nie je o odvahe. Podľa mňa musí mať človek o koliesko menej aby niečo také urobil."

Lily prekvapene zhíkla. Čo si to Remus o nej myslí? Prečo by mal mať James o koliesko menej, ak s ňou chodí? "O čo ti ide?" zamračila sa.

"Len som povedal svoj názor," stiahol sa. "Myslel som, že práve ty budeš so mnou súhlasiť. To čo urobil je detinské. Musíš to uznať aj sama."

"Nič detinské na tom nie je. Myslím, že Gloria má pravdu a ty jednoducho žiarliš," usúdila, vymenila si súhlasný pohľad s priateľkou a požiadala ju, aby ju nechala s Remusom osamote. Keď Gloria odišla, Lily sa odhodlala na niečo, čo už dávnejšie chcela Removi povedať. "Ja chápem tvoju žiarlivosť, Remus. Neber to zle, ale ak ti mám dobre poradiť, viem o jednej dievčine, ktorá by sa potešila, keby si urobil to isté ty pre ňu."

Remus sa nestačil čudovať. "Prosím?"

"Nemusíš byť taký prekvapený. Neverím, že si si to nevšimol. Gloria na to čaká už dlho."

"Ujasnime si to. Gloria chce aby som jej urobil to, čo James tebe?"

"Áno," prikývla. Remus jednoducho musel pochopiť, že Gloria očakáva pozvanie na rande! Prečo sa tvári tak kyslo? "Len smelo do toho. Určite bude rada."

"Robíš si srandu? Zase ten váš hlúpy prvý apríl?"

"Nie! Naozaj nie!"

"Vynechaj ma z toho, Lily, dobre? Myslel som, že aspoň ty máš trochu rozumu."

"Hovorím vážne!"

Remus len zamával odmietavo rukou a nechal ju tak. Lily sa jeho reakcia vôbec nepáčila, ale predsavzala si, že sa ho na to spýta aj zajtra, keď ju už nebude môcť obviniť z hlúpeho žartovania.

"Tak, ako ste sa s Jamesom dali dokopy?" dobiedzala Gloria len čo Remus odišiel. "Chcem vedieť všetky podrobnosti!"

Lily sa zachichotala. "Prepáč, ale poviem ti to až večer, dobre? Teraz mám ešte prácu."

"Prácu?" veľavravne sa uškrnula. A keďže obaja - Lily aj James boli prefekti, dodala: "Prefektské povinnosti, predpokladám."

Lily sa len tajomne usmiala a odišla. Toto bude niečo ako rande s Potterom. Zaliala ju horúčava. Bože, ako sa len na to teší! Nečakala, že z neho bude niekedy tak nadšená.

James netrpezlivo postával pri soche domáceho škriatka. Tu sa mali s Lily stretnúť a dohodnúť sa, č budú hovoriť ďalej. Bol nervóznejší akoby to bolo skutočné rande. Tí blázni si naozaj myslia, že s ňou chodí. Merlin! Musia mať na to nejaký dôvod! Žeby to nebola až taká neskutočná predstava?

Napravil si okuliare a zhlboka si vzdychol aby sa upokojil.

"Paroháč, ako dobre!" potešil sa Sirius a pobehol k nemu. "Presne teba potrebujem!"

"Čo chceš?" spýtal sa podráždene. Toto bolo prvý raz v živote čo nebol rád, keď ho zbadal.

"Musíš ísť za Dumbledorom a dať mu toto," podal mu zvitok pergamenu.

"Čo to je?"

"Ja neviem, dal mi to Filch aby som mu to odovzdal, ale ja mu nechcem ísť na oči po tom, čo som vyviedol naposledy," krivo sa uškrnul.

"Dobre, dám mu to večer," prisľúbil James.

"Nie, musíš ísť hneď. Je to súrne. Nenechaj ma prosiť, Paroháč!"

"Mám sa s niekým stretnúť," namietol James. "Súkromne."

"Lily? Ja ju zdržím. Vážne, James, len mu to dáš a za tri minúty si späť. Ešte tu ani nebude!"

James zaváhal. "Ale povieš jej, aby tu počkala, jasné?"

"Samozrejme. Niečo za niečo..." pobúchal ho po pleci. "Ďakujem, Paroháč."

James neochotne zovrel pergamen a rýchlo vykročil chodbou. Napokon, riaditeľova kancelária nebola tak ďaleko.

Prešiel cez kamenné obludy - heslo sa od minulého týždňa nezmenilo - a po krátkom zaklopaní nazrel do kancelárie. "Brý deň," zaškeril sa. "Nesiem vám niečo do Filcha."

"Od pána Filcha?" prekvapil sa Dumbledore, keď mu James podal pergamen. "Počkaj, možno mu budem musieť odpísať."

Okamžite ho roztvoril a začítal sa. Oči mu zažiarili a dokonca sa pousmial. "Kto ti to dal?"

"Je to od Filcha," trval James na svojom.

Dumbledore mu podal pergamen. "Čítaj. Nahlas, James, nech si to vypočujem."

James nechápavo vzal pergamen. Bola to báseň a jemu už na prvý pohľad bolo jasné, že toto Filch nepísal.

"Musí to byť?" zaváhal.

"Len čítaj," povzbudil ho riaditeľ.

"Rokfort bola škola snov,

Mával som rád študentov,

za prsty keď viseli,

všetkých predkov videli,

vtedy rád som deti mal,

vo žalárov zatváral.

Po zotmení bola tma,

začala sa taká hra:

Ak ich chytím, poletia,

rovno pred hrad, do smetia.

Tresty boli každý deň,

dve výnimky mali len:

cez sviatky a cez víkendy,

voľno mával školník biedny.

Potom sa však zjavil on,

a to bol ten veľký zlom.

Trestať decká nesmie sa,

Pošleme ich do lesa,

Aby miesto modriny,

Po nociach sa modlili.

A študenti: Hurá, sláva!

Doteraz ma bolí hlava.

Potom zase novoty,

mlátiť ich sa nepatrí.

Na kolese už nelám,

vredy v bruchu z toho mám.

Vraj na chodbách má byť svetlo,

takmer ma tu v krížoch seklo!

A večierka po desiatej hodine,

Pošlite môj úmrtný list rodine...

Na záver len jedno poviem,

kam sa skryjem, to fakt neviem.

Do Rokfortu prišiel z lazov

pojašený starý blázon!"

Keď skončil, Dumbledore sa chichotal. "Vaša tvorba?"

"Ja som to nepísal," ohradil sa James červený ako paprika. "To ten všivák Sirius. Ja ho... dofrasa, mal som sa stretnúť s Evansovou! Musím ísť, pane. Musím ísť!"

Položil pergamen na stôl a rozbehol sa preč. Už keď vyšiel spoza rohu a videl, že pri soche nikto nestojí, zamrazilo ho.

"Čo sa stalo?" zabŕdala Gloria do Lily.

Sedeli pri večeri a Lily sa tvárila obzvlášť namrzene. "Nič."

"Oh," prevrátil Gloria oči. "Vidím ako na Potter zazeráš, tak mi povedz čo sa deje. Rozišiel sa s tebou alebo čo?"

"Nie, to nemohol. Nikdy sme totiž spolu nechodili," zavrčala.

"Ako to?"

"Radšej sa ma na to ani nepýtaj," zahriakla ju Lily. "Nechcem o tom hovoriť."

James zatiaľ vytrvalo kopal do nohy svojho kamaráta. "Čo si jej povedal?"

"Spýtaj sa jej," navrhol.

"Spýtal som sa. Strelila mi facku," odvetil James.

"Naozaj?" spýtal sa Remus pobavene. "Ani sa jej nečudujem, zaslúžiš si ju. Hoci najskôr vyzerala, že sa jej tá tvoja hra páčila, dokonca sa ťa zastávala, ale konečne prišla k rozumu. Ak by ti nešvacla ona, urobil by som to ja."

"Ale čo," mračil sa James.

"Takže jej sa to páčilo? Jasné, prečo by inak súhlasila."

"Ona o tom vedela?"

"Jasné, že o tom vedela, inak by to ani nešlo," hodil James rukou. "Ale prečo si to rozmyslela? Mohlo to dokonale vyjsť. Čo si jej povedal, Sirius?"

"Nič."

"To ja som jej povedal, že to je detinské a mala by sa správať rozumnejšie," rozohnil sa Remus.

James si ho nemilosrdne premeral. Ako vrah svoju obeť. "Odkiaľ o tom vlastne vieš?"

"Videl som to predsa," usmial sa Remus. "Nebolo to veľmi nenápadné. A popravde som rád, že je tento bláznivý deň na konci."

"Teraz naozaj neviem o čom hovoríte," priznal sa Sirius. "To ja som jej povedal, že pre Jamesa to bol len prvoaprílový žart. Že sme to vymysleli my dvaja."

"Si idiot, Sirius," James ho bolestivo kopol do nohy. "Vyzeralo to nádejne."

"Ale veď to predsa musela vedieť," nechápal Remus. "To vedeli všetci."

"Tak potom to vedeli zle. Myslel som to vážne. Po dnešku sme mali byť spolu. A ona to tiež začala brať vážne. Takmer by už bola moja."

"Ste divní," krútil Remus hlavou.

"Rem, choď za ňou a zisti čo si myslí. Povedz jej, že som si to so Siriusom nedohodol, že som to urobil kvôli nej."

"Nerob blázna aj zo mňa!"

"Len choď." PO krátkom presviedčaní Remus vstal a celkom zmätene Lily pretlmočil Jamesove slová.

"Odkazuje ti, že to urobil len on, z vlastnej vôle a pre tvoje dobro. Všetko, čo ti povedal Sirius bol jeho výmysel."

"Teraz je to už jedno. Všetkým som povedala, že to bol len žart. Vrátila som to do starých koľají a aj to v nich zostane."

"Dobre," meravo prikývol a vrátil sa k chalanom. Zopakoval jej slová Jamesovi.

"Choď tam naspäť a povedz jej, že to chcem skúsiť ešte raz, ale naozaj, bez hlúpych žartov."

"Na to nepristane," uškŕňal sa Remus.

"Ale áno. Určite áno. Zapáčilo sa jej to..."

"Absolútne nie," zamietla Lily. "Povedz mu, aby aspoň zobral odvahu a prišiel za mnou sám. A nech mi radšej nechodí na oči, lebo ho prekľajem!"

"Tak má ti to povedať sám, alebo..."

"Nie, nech ma nechá na pokoji."

"Aj tak si myslím, že to zbytočne nafukujete," priznal Remus. Pozrel na Jamesa a len pokrútil hlavou, už sa mu to nechcelo opakovať. Radšej si vzal hrianku a odišiel zo siene.

"Lily," dobehol ju na schodoch.

"Oh, nie, daj mi pokoj."

"Ja len, že to bolo celé hlúpe. Naozaj som chcel napáliť Siriusa, ale vyšiel som z toho ako najväčší blázon ja. Chcel som s tebou stráviť jeden jediný deň."

"Nevyšlo ti to."

"Ale tak som si hovoril, aj tak si už celý hrad myslí, že spolu chodíme. Nemôžeme v tom jednoducho pokračovať?"

"Mohli by sme, keby si ma nebol tak naštval."

"Za všetko môže Sirius! Nemal som ho nechávať pri tej soche, ale on mi dal list od Filcha pre Dumbedora a ..."

"Oh, aspoň si prestaň konečne vymýšľať!" štuchla ho lakťom. "Buď chvíľu úprimný."

"Hovorím pravdu. Sirius je blázon! Lily, prosím. Jednoducho len buďme spolu."

Zastala a zamyslene si ho prezrela. "Skúsime to, Potter. Ale nieže sa na mňa hneď teraz vrhneš a..."

Neposlúchol.

"Nejde mi to do hlavy," hundral Remus. "Naozaj nie! Takže nakoniec ste sa dali dokopy vďaka tomu, čo sa stalo dnes?"

"Áno," smiala sa Lily. "Bolo to bláznivé, ale asi nám to vážne pomohlo."

"Ja tomu naozaj nerozumiem."

"To nič, Remus, raz to pochopíš," uisťovala ho, hrajúc sa Jamesovi s vlasmi.

"O tom dosť pochybujem," nedal sa. Keby šlo o niečo iné. Ale štekliace zaklínadlo?